Vlna je na vlne!

Slovenská vlna bola kedysi cenným materiálom. Dnes má skôr štatút odpadu. Vlnené oblečenie je pritom nadčasové, tento tradičný materiál už nie spájaný len s folklórom a na súčasnú úroveň ho pozdvihuje aj vlna slow fashion, teda udržateľnej módy. Skrátka, vlna je na vlne. Ako sa začal príbeh tej našej?

Strihačka, striža, striženie, strižnica... Na salašoch sa ovce kedysi strihávali počas sezóny dvakrát. Pred strihaním sa najskôr vykúpali v potoku a keď uschli, začala sa strihačka. Strihanie oviec bývalo aj spoločenskou udalosťou. U nás na farme to vyzeralo podobne – chlapi nahnali ovce do chodbičky. Jeden ich podával jednu po druhej strihačom, jeden odnášal ostrihané rúna do žochov*. Do každého sa zmestilo až dvesto kíl vlny. Strihači, veselí chlapci z Lendaku, žartovali a každá ich veta bola zakončená smiechom celého osadenstva. Práca bola hotová raz dva.

Ich dlhoročné skúsenosti a naša zohratá partia urobili svoje. Za dve hodiny bľačalo celé stádo na čerstvo ustlanej slame a čudovalo sa, kde sa podela všetka ich vlna. Aj ku žľabom sa ich zmestilo viac, zoštíhleli. Posledný oldomáš*, podania rúk, strihači pobalili náradie a ponáhľali sa k ďalšej farme. Žochy vlny sme poodvážali nakladačom do haly. K žochom vlny z minulého roka, z predminulého aj z toho roka pred ním…

Kedysi cenný materiál, dnes odpad

Kedysi žiadaná a dobre oceňovaná komodita – vlna, sa stala nebezpečným odpadom. Je jej prebytok, avšak už desaťročia ju na Slovensku nik nespracováva. Vykupuje sa do zahraničia, kam sa rozpredali naše technológie na jej spracovanie. Navyše, za smiešne nízke ceny. Pred pár rokmi sa dala aspoň vymeniť za kamennú soľ pre dobytok. Teraz sme nútení ju za poplatok odviezť do kafilérie. Nielenže má nižšiu cenu ako mzda strihačovi za jednu ovcu, ale ešte je potrebné platiť za jej likvidáciu.

Priadky všetkých krajín, spojte sa!

A tak som sa rozhodla, že si ju spracujeme svojpomocne. Napchali sme prvé vrece vlny do auta a vysypali ho doma v práčovni do vane. Až potom som sa spýtala vševediacej víly Google, ako to robia iní... Mala som ju najskôr prebrať, ale nevadí. Množstvo informácií, ktoré sa ku mne dostali, mi vohnalo slzy do očí. A to aj vďaka všetkým usilovným Slovenkám, Češkám, Nemkám, Angličankám a, čuduj sa svete, aj žienkam z Nového Zélandu, ktoré perú, češú, pradú a tkajú vlnu a dokonca si chovajú aj vlastné stádočká ovečiek a o svoje skúsenosti sa rady delia na nete. Takže hurá, ide sa na to. Naša vlna neskončí v spaľovni!

*Zo slovníka (moderného) farmára – vysvetlivky

žoch – veľké plátenné vrece

oldomáš – pitie, počastovanie po dokončení práce